Druhé májové fotopotulky budú nepomerne kratšie ako tie predošlé, v závere ktorých som spomenul, že mi v sobotu večer prišla informácia o orchidey, ktorý som doposiaľ naživo nikdy kvitnúť nevidel. Ide o vstavač trojzubý (Orchis tridentata), ktorému bude venovaný prakticky celý tento stručný diel.
Keďže predpoveď počasia hlásila na nedeľné poobedie vyjasnenie, skrsla mi ráno v hlave myšlienka, že by som mohol podvečer skočiť nafotiť si túto krásnu lúčnu orchideu. Hoci cestou na stanicu v Púchove ešte trochu pršalo, pri príchode na „miesto činu“ (presnú lokalitu uvádzať nebudem) už svietilo slnko, takže predpoveď bola tentokrát našťastie celkom presná. Lokalita, na ktorú som dostal tip, sa nachádzala pár kilometrov chôdze od vlakovej stanice, ale rozhodol som sa ešte predtým prejsť sa po rozkvitnutých lúkach.
Moje plány sa náhle zmenili v momente, keď som v nízkom poraste s množstvom kvitnúcich jahôd zbadal orchideu. Na moje prekvapenie to bol práve vstavač trojzubý, za ktorým som do týchto končín prišiel. Pri bližšom pohľade som na lúke našiel ešte niekoľko desiatok ďalších kvitnúcich jedincov a kým som sa s nimi fotograficky vyhral, slnko úplne zašlo za kopec. Nakoľko som sa stále nachádzal len na skok od železničnej stanice, stihol som neplánovane aj skorší vlak domov. A keďže sa celý tento príbeh odohral za necelú hodinu a pol, môžem tieto fotopotulky vyhlásiť za suverénne najkratšie v histórií, čo do času aj prejdenej vzdialenosti. Svoj účel však napriek tomu splnili a tak som sa aj z tohto krátkeho výletu vrátil domov opäť spokojný a s kartou plnou vydarených záberov:
