Uchvátený z prvých jarných potuliek rozkvitnutou Bošáckou dolinu som sa v utorok, 21. apríla, rozhodol vrátiť sa do nej ešte raz. Veď ako sa vraví, dobrého nie je nikdy dosť. A táto stará múdrosť platí obzvlášť v prípade, ak ide o príjemné chvíle strávené (nielen) v bielokarpatskej prírode. Aj druhýkrát som sa do kraja ovocia vybral až v poobedňajších hodinách, tentokrát som však pre zmenu začal na opačnom konci doliny v Novej Bošáci.
Trasu som si naplánoval po pravej strane doliny, prevažne po hrebeni medzi Bošácou a Moravským Lieskovým, pričom mojim cieľom bol vrch Dúbravka nad druhou menovanou obcou. Hoci nesie názov po duboch, v súčasnosti na jeho vrchole rastú najmä solitérne hrušky a poskytuje nádherné výhľady do širokého okolia. K tým sa ale dostaneme až na samý záver dnešných potuliek, takže pekne poporiadku. Hneď od autobusovej zastávky v Novej Bošáci som začal stúpať po rozsiahlych lúkach rozprestierajúcich sa nad obcou aby som sa dostal na spomínaný hrebeň medzi dolinami. Už pri prvom zastavení a obzretí sa po okolitej krajine mi bolo jasné, že som si opäť vybral správny čas a miesto na zachytenie krás jarnej prírody, ktorá už navyše bola o niečo zelenšia ako pred týždňom.
Okolo prírodnej pamiatky Bestinné, známej hojným výskytom orchideí, som pokračoval ku kopanici zvanej Horné Kameničné. Hoci podobne ako väčšina kopaníc v Bielych Karpatoch je elektrifikovaná, nevedie k nej žiadna spevnená cesta. Stretávajú sa však pri nej dve turistické značky. Ja som sa rozhodol prejsť cez lúku k tej žltej a bola to nakoniec veľmi šťastná voľba, pretože som vďaka nej narazil na viacero zaujímavých miest. Prvým z nich bola krásna nízko rozkonárená jabloň, bohužiaľ s jedným necitlivo zrezaným konárom, ktorý som radšej celý do záberu nezakomponoval.
Ďalšie idylické a nesmierne fotogenické zákutia som objavil v blízkosti spomínanej žltej značky. Najskôr som objavil starý, rozpadávajúci sa domček, ktorý stál na okraji lesa akoby zabudnutý v čase. V zápätí na to som o pár desiatok metrov ďalej vkročil do sadu posiateho pľúcnikom lekárskym, ktorý vyzeral ako vystrihnutý z rozprávky. No a už aj tak úžasný dojem z tohto miesta, na ktoré sa určite ešte v budúcnosti vrátim, umocnila ďalšia chalúpka obklopená rozkvitnutými ovocnými stromami.
Očarený z prostredia tejto, pre mňa doposiaľ neznámej, kopanice som po hrebeni pokračoval po zelenej značke smerom k Dolnému Kameničnému, kde sa mi pre zmenu naskytli krásne výhľady do rozkvitnutého okolia a opäť aj jedna fotogenická chalúpka. Príjemným spestrením trasy bol nález prvej kvitnúcej orchidey – vstavača bledého (Orchis pallens) v dubovom lese nad kopanicou Rolincová.
S blížiacim sa západom slnka sa blížil aj cieľ mojich druhých jarných potuliek Bošáckou dolinou, ktorou bol spomínaný vŕšok Dúbravka. Ešte pred výšľapom naň som sa však zastavil pri veľmi vkusne oplotenom pasienku, aby som spravil zopár krajinárskych fotografií a samozrejme aj záberov pasúcich sa oviec a kôz.
Ako vidno aj z predošlých záberov, slnko sa už nezadržateľne približovalo k horizontu a tak som sa od pasienka rýchlym krokom presunul na Dúbravku. Na nej som si už nerušene užíval posledné žiarivé lúče až do momentu, kým slnko definitívne nezašlo za najvyšší vrch Bielych Karpát, Veľkú Javorinu. No a s fotoaparátom plným vydarených záberov nasledovalo déjà vu z predošlého týždňa – presun cez polia na vlak do Trenčianskych Bohuslavíc, ktorý som našťastie aj tentokrát bez problémov stihol.
