Keďže počasie počas vianočných sviatkov fotografovaniu a filmovaniu vôbec neprialo, k prvým zimným fotopotulkám som sa dostal v druhej polovici januára. Aj to celkom neplánovane – na pondelok 23.1. totiž svietila v mojom mobile pripomienka o návšteve zubára. Objednaný som bol na 10:30 a poobede som chcel cestovať do Bratislavy. Lenže po príchode domov som si uvedomil, že je vlastne vonku konečne skvelé počasie! Plány som teda rýchlo prehodnotil, zbalil som fototechniku a približne o 13:00 som už sedel v autobuse do Lednice.
Do obce som dorazil niečo po pol druhej a moje prvé kroky viedli na ľavé svahy doliny, z ktorých je nádherný výhľad na Lednické bralo s hradom. Bohužiaľ, môj obľúbený pohľad s plotmi drobných políčok medzičasom narušilo nové elektrické vedenie a tak som si musel nájsť iné miesto na zachytenie prvých záberov. Pri brodení hlbokým snehom som narazil na krásnu starú jabloň s búdkou pre vtáky. Nakrútil som teda pri nej pár videí ktoré by sa mohli hodiť do pripravovaného filmu a samozrejme som nezabudol spraviť aj statický záber:
Po zastávke pri jabloni som sa vybral späť dolu svahom a mojou ďalšou zastávkou bol jabloňový sad nad dedinou, kde som sa pokúsil zachytiť atmosféru slnka zachádzajúceho za kopce nad Lednicou. Jeho lúče však boli ešte pomerne ostré, keďže do pravého západu zostávali ešte viac ako dve hodiny. Viac práce ako samotné fotenie mi teda dala večerná editácia záberov tak, aby na nich nebol len jeden veľký prepálený fľak. 🙂
Z ľavej strany doliny som sa následne cestičkou pomedzi domy presunul naspať do dediny, odkiaľ som chcel pokračovať chodníčkom okolo kostola smerom k hradu. Po rozhliadnutí sa po okolí a zhodnotení svetelných podmienok som sa však nakoniec rozhodol vydať sa po ceste smerom na Kvašov. Hradné bralo totiž už bolo takmer celé v tieni okolitých kopcov ale na juhozápadne orientované svahy medzi Kvašovom a Lednicou stále svietili čoraz mäkšie slnečné lúče.
O tom, že zmena trasy bolo skvelé rozhodnutie, som vôbec nepochyboval a to aj napriek tomu, že som tunajšie políčka fotografoval už mnohokrát, rovnako ako výhľady smerom na Vršatec aj Lednicu. Tie sa mi tentokrát sfarbili do fialovo-zlatých tónov zapadajúceho slnka:
Pri zachytávaní predošlých záberov som strávil množstvo času a slnko už neúprosne klesalo za Chotuč. Preto som sa „rýchlym“ tempom (vzhľadom na možnosti dané hĺbkou snehu :-)) presunul cez lúky, lesíky a drobné mokrade nad Kvašov. Chvíľami som už ani nedúfal, že ešte stihnem zachytiť západajúce slnko, nakoniec sa ale na mňa predsa len usmialo šťastie a už aj tak vydarené poobedie dostalo krásnu bodku na záver.
Bodku na záver dnešným fotopotulkám však tieto fotografie ešte nedávajú. Ako ste si totiž mohli všimnúť na mojej facebookovej stránke, uplynulú sobotu (19.1) som strávil v Moravskom Lieskovom s Ľudom Vaššom a jeho priateľmi. Doobeda sme sa venovali hlavne orezávaniu a filmovaniu a po obede ma Ľudo zobral ešte na jedno čarovné miesto. Ide o asi 60-ročný sad, vedľa ktorého leží akoby v čase zabudnutá stará chalúpka. Keď som ju zbadal, nemohol som odolať a spravil som si pri nej pár fotografií, ktoré sú akýmsi bonusom k môjmu prvému tohtoročnému článku:
