Predošlý víkend (18. – 19. 8.) som strávil na Grúni v Novej Bošáci, kde som pokračoval v prácach na novom dokumente o ovocinárstve v Bielych Karpatoch. Popri filmovaní som samozrejme spravil aj zopár fotografií, ktoré vám prinášam v dnešnom stručnom článku.
Prvá fotografia je trochu odlišná ako zvyšok série. Ide o momentku z dvora nášho suseda z Grúňa – Jana Kukuču, ktorý príkladne hospodári na okolitých lúkach, poliach a sadoch. V sobotu podvečer sme ho navštívili s deťmi z tábora, ktorý práve prebiehal v terénnej stanici. Deti aj dospelí mali z tejto návštevy, čo koniec koncov najlepšie potvrdzuje samotný záber:
Nasledujúce štyri fotografie vznikli počas sobotných večerných potuliek Grúňom a zachytávajú hospodárske zvieratá, ktoré sú neodmysliteľne späté s bielokarpatskou krajinou, podobne ako staré a krajové odrody ovocia. Práve táto kopanica pritom podľa mňa patrí v tomto smere medzi tie najživšie a najzachovalejšie – na kravy, ovce a staré ovocné stromy tu totiž narazíte takmer na každom kroku.
Na rovnaké miesta, z ktorých vznikli predošlé fotografie, som sa vrátil aj v nedeľu ráno. Slnko malo vychádzať približne o pol šiestej ale vzhľadom na okolitý terén sa spoza kopca vykľulo až o pol hodinku neskôr. Potom som ale už začal naplno filmovať a fotiť a to najmä scenérie spojené s ovocinárstvom, takže priestor na nasledujúcich záberoch dostali najmä ovocné stromy. Výnimku tvorí len prvý záber zachytávajúci kríž s lavičkou.
Posledná sedmička fotografií zobrazuje už v nadpise spomínanú bohatú úrodu ovocia. To, že je súčasný rok v tomto smere mimoriadne výnimočný, mi iste potvrdí každý, kto má na dvore aspoň jednu jabloň, hrušku či slivku. Niektoré stromy sa doslova lámu pod náporom desiatok až stoviek kíl jabĺk či hrušiek. A inak tomu nie je ani na Grúni:
