Na predĺžený prvomájový víkend som nemal žiadne konkrétne fotografické či filmárske plány. Rýchly prechod z jari do leta spôsobil, že na nakrúcanie záberov rozkvitnutých ovocných stromov už bolo neskoro a zlyhala aj možnosť filmovania na Zabudišovej. V sobotu 28. 4. mi však prišiel mail od botaničky Katky Devánovej a o programe na sviatočný utorok bolo rozhodnuté. Práve extrémny skok v počasí totiž spôsobil, že v Bielych Karpatoch rozkvitlo naraz niekoľko druhov orchideí, ktoré inak kvitnú s rozostupom niekoľkých týždňov. Katka sa preto narýchlo rozhodla zorganizovať exkurziu do Chocholanskej doliny. A naozaj v nej bolo čo obdivovať, veď posúďte sami…
Pred obecným úradom v Chocholnej sa nás stretla približne desiatka nadšencov prírody a niečo po deviatej hodine sme aj v doprovode pani starostky vyrazili autami k prvej lokalite. Ide o vzorne obhospodarovanú, prepásanú a kosenú lúku, na ktorej sa nachádza roztrúsená populácia vstavača purpurového (Orchis purpurea). Prvá rastlinka – tá najkrajšia s troma zakvitnutými stonkami, rástla na dohľad od cesty, ostatné sme nachádzali pod starými hruškami alebo len tak voľne na lúke. Keďže túto orchideu poznám zo severnej časti Bielych Karpát len z jednej lokality a to iba jeden jediný kus, strávil som jej fotením trochu viac času ako ostatní a skupinku som si potom pár krát dobiehal. 🙂
Ďalšou orchideou, ktorá sa stala bodom nášho záujmu, bol červenohlav obyčajný (Anacamptis morio). Nenechajte sa však zmiasť jej slovenským názvom. Hoci v minulosti išlo o úplne bežný druh, dnes patrí medzi druhy ohrozené, ako inak v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva. V Chocholanskej doline sme túto orchideu nachádzali na viacerých miestach. Príjemne nás prekvapilo, že rástla aj na lúkach na vrchu Kykula, ktoré boli kedysi zničené rekultiváciami. Asi najkrajšou lokalitou však bola lúčka, na ktorej sa podľa Katkiných slov ešte pred pár rokmi pestovali zemiaky. Tomuto druhu totiž vyhovuje nezapojený trávnik na pasienkoch či úhoroch a v hustejších trávnych porastoch sa skôr trápi.
Tretím druhom, na ktorý sme pri našich prvomájových potulkách narazili, bol vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina). Ide o druh, ktorý počas „normálnych“ rokov kvitne medzi prvými. Na najväčšiu populáciu „bazákov“ sme narazili na lúkach pod vrcholom Kykuly. Tie doslova prekvitali kobercami žltých a fialových kvetov, keďže tento druh sa vyskytuje hneď v dvoch farebných variáciách. Pomedzi ne sa dali nájsť aj netradične oranžovo sfarbené kvety, tie sa mi však kvôli ostrému obednému slnku nepodarilo kvalitne nafotiť. Na ochutnávku jarnej atmosféry bielokarpatských lúk som preto vybral aspoň zopár podarenejších záberov „tradičných“ vstavačovcov:
Po výstupe, respektíve výjazde, na samotnú Kykulu a obhliadke tunajších lúk sme sa rozlúčili s našou sprievodkyňou Katkou Devánovou a pani starostkou. Zamierili sme na obed na moravskú stranu na Vyškovec. Poobedie sme potom strávili túlaním sa po lúkach, lesoch a kopaniciach pod vrcholom Machnáča. Z týchto potuliek vám na záver prinášam aspoň jeden záber pozabudnutého gazdovstva z kopanice zvanej Zvrátená.
