V seriály s názvom Fotospomienky vám budem pravidelne približovať spomienky, ktoré sa viažú k vzniku mojich najobľúbenejších záberov z potuliek po Bielych Karpatoch.
Prvý diel venujem miestu, ktoré som navštívil nespočetne veľa krát, no takmer vždy ma ešte aj dnes dokáže prekvapiť zaujímavou scenériou. Je jedno, či naň idem cielene alebo len náhodou prechádzam okolo na bicykli, samozrejme vždy s fotoaparátom na chrbte. Hovorím o lúkach a políčkach, ktoré sa nachádzajú na začiatku Lednice v smere od Kvašova.
Nespomeniem si, kedy som toto miesto navštívil prvý krát, no jedna z raných spomienok naň sa viaže k dátumu 31. 7. 2013. Bolo to obdobie, kedy som intenzívne pracoval na nakrúcaní záberov do môjho dokumentu. Mal som šťastie, že v tom čase som ešte nebol tak lenivý vstávať na skoré ranné autobusy :). A vďaka tomu vznikla séria fotografií s názvom Ranné prebúdzanie.
Úzke políčka tvorili v minulosti významnú časť tunajšej krajiny, dnes sú skôr vzácnou ukážkou dôb minulých. Ich osud spečatila kolektivizácia, počas ktorej boli pozemky drobných gazdov znárodnené a políčka rozorané do podoby obrovských monokultúr. Zachovali sa len v blízkom okolí obcí ako tzv. záhumienky. No a tie dnes bohužiaľ zanikajú v dôsledku nezáujmu o hospodárenie ale o tom bude reč niekedy nabudúce…
Zaujímavým krajinným prvkom týchto políčok sú ostrvy, teda drevené stojany na sušenie sena a ďalších krmovín. Postupom času sa stali jedným z mojich najobľúbenejších fotografických námetov. Moja doposiaľ najobľúbenejšia fotka s ostrvami však vznikla práve v tento deň. Lúče vychádzajúceho slnka, ktoré presvitali cez rozplývujúcu sa hmlu vytvorili ako vždy úžasnú atmosféru. S radosťou som sa preto presúval po políčkach a hľadal tú správnu kompozíciu. Najviac sa mi pozdávala tá, na ktorej boli dve ostrvy a slnečné lúče sa lámali na lesíku pri potoku v pozadí. Až neskôr som si pri prezeraní záberov všimol, že na jednom zo záberov si na prednú ostrvu na chvíľu sadol vtáčik, zrejme penica popolavá. Tá ešte dokonalejšie vyzdvihla pokľudnú atmosféru, sálajúcu z tejto fotografie. Doteraz je jednou z tých pamätných, ktoré visia nad mojou posteľou.
Po fotení na políčkach som sa ešte na chvíľu presunul na lúky na druhej strany cesty do Kvašova. Tu sa mi podarilo vytvoriť záber prevaľujúcej sa hlmy s ostrvou a mladými slivkami v popredí. Časozberné video z tohto miesta sa nakoniec stalo titulným záberom môjho debutového filmu. S postupujúcim časom prestali byť podmienky na fotenie a filmovanie tak zaujímavé, spravil som preto ešte pár záberov so zvyškami rozplývajúcej sa hmly a spokojný som sa pobral späť domov.
