Počas „baboletného“ víkendu som si ako destináciu na nedeľné fotenie a filmovanie (15. 10.) vybral obľúbené miesta nad Bolešovom a v okolí osady Tlstá Hora. Po skúsenostiach s rannou rosou z predošlého dňa som sa rozhodol zobrať si okrem topánok aj gumáky, hoci to bola spolu so statívom ďalšia záťaž pre stále pekelne boliaci chrbát. Nakoniec mi však na lúkach poslúžili viac ako dobre…
Po prebdenej bolestivej noci mi o 5:20 zazvonil budík, ktorý som odignoroval a doprial som si ešte 10 minút ležania v posteli. Potom som sa tackavo vybral k oknu zistiť aktuálnu situáciu. Počasie vyzeralo typicky jesenne, v skratke totálna hmla. Krátko po šiestej, ešte takmer za tmy, som sa vybral na približne šesť kilometrovú vychádzku na rozľahlú lúku nad Bolešovom. Prvou plánovanou zastávkou boli moje obľúbené solitérne stromy s výhľadom na Považie, Vršatec a Tlstú Horu. Na vrchole kopčeka bola hmla o niečo slabšia a podarilo sa mi dokonca nafilmovať východ slnka medzi korunami stromov. Potom som neodolal a presunul som sa k svojej úplnej srdcovke, planej hruške s krásnym habitusom (pozn. vzhľadom)…
Po chvíli fotenia sa hmla dvihla vyššie a ja som sa po hrebienku pomaly (inak to s tým chrbtom nešlo 🙂 presúval smerom k Tlstej hore. Po prechode cez lesík sa poľná cesta vytratila kdesi v poli a preto som kráčal tak povediac do neznáma. V diaľke som však zakrátko započul zvončeky oviec a vďaka tomu som vedel, že idem správnym smerom. Po pár desiatkach metrov sa z hmly začala vynárať tabuľka s nápisom a prvé domčeky. Hneď na začiatku kopanice sa v záhradách pasú ovečky, takže som opäť trochu pofotil svoj tradičný námet. Nedopatrením sa mi do jedného zo záberov podarilo zachytiť aj ostnatý drôt na plote. Pri samotnom fotení som si to vôbec nevšimol, neskôr to bola pre mňa menšia tragédia. Avšak pri každom ďalšom pohľade sa mi ten záber páčil viac a viac. Ten drôt jej totiž dodáva akýsi netradičný rozmer a možno aj niečo politicky symbolické…
Pri fotení oviec som zrazu v susednej záhrade zbadal veľkú tekvicu, v pozadí ktorej sa nachádzal jeden zo starších domov. Záhrada bola otvorená, preto som neodolal a na chvíľu do nej vkĺzol a spravil pár záberov. Majiteľovi sa týmto smerom ospravedlňujem, no o tento záber som prísť jednoducho nechcel 🙂
Po zhotovení fotiek s tekvicou som sa vybral po cestičke ku kaplnke uprostred Tlstej Hory. Tam som chvíľu váhal, kadiaľ sa vybrať, nakoniec som vyliezol do sadov pod lesom. Bola to výška, v ktorej sa práve nachádzala hranica hmly, preto tu vládli premenlivé podmienky. V jednom zo sadov ma zaujala zlomená jabloň, ktorá aj napriek zlému stavu hýrila životom. Inak ma tam fotograficky nič až tak nezaujalo, preto som popod les prešiel na druhý koniec Tlstej Hory. Tu sa bohužiaľ rozmohla výstavba nevkusných domov a chát, ktoré pre mňa pochovali čaro tejto kedysi malebnej kopanice. O tom však niekedy nabudúce. Náladu som si trochu napravil vo výsadbe mladých ovocných stromčekov, pri ktorých som si počkal na rozplynutie hmly. Potom som sa pobral späť k solitérom nad Bolešovom a cez chatovú oblasť späť do obce, nad ktorou sa ešte stále vznášali zvyšky jesennej hmly.
