Tretia z mojich fotospomienok nie je tak „dávna“ ako predošlé a zavedie vás na Moravu, konkrétne Lačnova, ktorý preslávili najmä šafrany. Nápadné fialovo kvitnúce rastlinky sa sem dostali pravdepodobne so senom počas napoleonských vojen a každoročne do tejto malej obce lákajú začiatkom jari stovky návštevníkov.
Ja som vybral sa do Lačnova tento rok neplánovane 1. apríla, pretože som nestihol ranný spoj na víkendovku na Tematíne. Spntánne som nasadol na poobedný vlak do mestečka Horní Lideč, odkiaľ som sa pešo popri ceste vybral na prvú z lokalít, kde rastú v hojnom počte šafrany – Sucháčkovy paseky. Ide o malú usadlosť s pár domami a hospodárskymi budovami, medzi ktorými raz ročne trávnik zakvitne fialovými farbami. Tunajší obyvatelia sú zrejme na prítomnosť návštevníkov zvyknutí, každého slušne pozdravili a nerušene pokračovali vo svojej práci. Podmienky na fotografovanie šafranov tu boli výborné, väčšina rastlín bohužiaľ už bola za zenitom a tak som sa presunul na lokality priamo v obci.
Najväčšou a najznámejšou lokalitou s výskytom šafranov je Prírodná pamiatka Lačnov, nachádzajúca hneď v susedstve materskej školy. Tu sú bohužiaľ šafrany zároveň najviac poškodzované nedisciplinovanými návštevníkmi, ktorý ich pri fotení zbytočne zašľapávajú. Rovnako ako na Sucháčkovych pasekách aj tu už veľká časť rastlín začala odkvitať. Relatívne „čerstvú“ populáciu som však našiel o pár metrov nižšie hneď nad cestou pri rodinných domoch. Už z minulého roka som vedel, že ide o mimoriadne fotogenické miesto, kde šafrany rastú okolo starých hospodárskych strojov. Preto som si ho nechal na záver a počkal som si na najlepšie svetlo, keď slnko začalo zachádzať za horizont.
Keďže hlavný fotografický cieľ dňa som si už splnil a do tmy aj odchodu môjho vlaku zostávalo veľmi veľa času, rozhodol som sa ešte prejsť sa po okolí obce. Vybehol som na vrchol najbližšej lúky, kde som sa pokochal výhľadom a pomalým krokom som sa presúval po zvlnenom hrebeni kopca na Lačnovom. V jednom momente som na horizonte zbadal človeka, ktorý s koňom oral svoje políčko, preto som okamžite zrýchlil a začal som fotiť. Takýto obraz sa dnes už totiž len tak nevidí.
Keď som spravil pár vydarenejších záberov, presunul som sa o pár metrov vyššie, aby som túto scenériu zachytil aj z iného uhla. Naskytol sa mi opäť nádherný pohľad na okolitú krajinu. Hospodára som sa najskôr spýtal, či mu nebude prekážať, keď si spravím pár fotiek a potom sme spolu prehodili pár slov o šafranoch aj tradičnom hospodárení v krajine. Popri tom som samozrejme fotil o sto šesť a z množstva snímkov som mal následne problém vybrať pár najlepších…
…a akoby tých skvelých záberov už aj tak nebolo dosť, v susednej záhrade sa ešte páslo stádo ovečiek, ktoré som takisto nemohol nezvečniť.
Plne spokojný so skvelými neplánovanými momentkami som sa ešte vybral na Vařákovy paseky. Ide o múzeum nad obcou, ktoré vzniklo ako „vedecká“ rekonštrukcia rovnomennej vypálenej osady. Svojim gýčovým prevedením s využitím nevhodných stavebných materiálov ma príliš neoslnilo, no množstvo turistov zjavne áno. Nakoľko čas odchodu vlaku sa už pomaly ale isto blížil, pobral som sa spať do dediny a následne okľukou okolo bývalého družstva do Lidča. Zrazu sa mi v jednom momente otvoril nádherný výhľad na časť Lačnova so siluetou kostola v lúčoch zapadajúceho slnka. Neváhal som a posledný krát som zapol fotoaparát aby som dal týmto záberom symbolickú bodku za úžasným dňom, nesúcim sa v znamení fialových šafranov.
